Mladí ľudia sú soľou a svetlom tohoto sveta. Sú na to doslova povolaný. No to, čo našu cestu neustále v dnešnej dobe ochromuje je konzumný sebauspokojujúci spôsob života. Číha na nás z každej strany a nám sa čoraz ťažšie rozlišuje medzi dobrým a lepším. Tento únik ku konzumu, počítačom a mobilom v konečnom dôsledku ľudí nespája ale izoluje a sme na začiatku knihy Genezis " Nie je dobre aby bol človek sám. " (Gn 2,18).

Z tohoto pohodlia sa nám ale často nechce lebo je veľmi príjemný a lákavý. Zlý sa však vie prezliecť za 99% lží. Veď je predsa dobré mať Facebook veď uľahčuje komunikáciu a Instagram toľko krásných fotiek, no kto by sa na ne nechcel pozerať. A Snapchap, Twitter, YouTube, také fórum, taká stránka, ktorá mi vyskočila " náhodne " na messengeri, zrovna na boty, na ktoré som sa pozeral minule v obchode. Aká náhoda ! 

Tak nakoniec hladíme v dlani svoj telefón a realita nám pomaly a nenápadne uniká.Tým nechcem povedať že vymoženosti tejto doby sú zlé. Nie, to teda nie, no zlé sa stávajú v momente keď sa karta otočí a my začíname slúžiť týmto prostriedkom.

Mladí sú nositeľmi nádeje (nie smartfónov v ruke), lebo patria budúcnosti a budúcnosť patrí im. Sú povolaní k spoločnej tvorbe budúcnosti tak ako boli povolaní naši rodičia, ktorým sa budúcnosť stala ich prítomnosťou.

Pán Boh nám dáva nádej ako kresťanskú a ľudskú čnosť, ktorá je spojená s očakávaním večných dobier, ktoré nám prisľúbil v osobe Ježiša Krista. Človek tieto dobrá vytvára na základe talentov ktorými nás obdarovala Prozreteľnosť.

V tomto svetle nádeje sme povolaní ísť naproti Ježišovi a nebáť sa že padneme. Veď práve pády a zaváhania nás posúvajú vpred a bližšie Ježišovi. Veď aj sv. Peter dostal strach a začal sa topiť.. (Mt 14:28-31)

No práve On prišiel na to aby nás z vody vytiahol a povoláva nás ísť Mu naproti.